Vlákno názorů k článku Datovým schránkám je pět let, jak je správně používat ale dodnes není jasné od P2010 - Dokud to bude pro uzivatele slozitejsi, rizikovejsi a...

Dokud to bude pro uzivatele slozitejsi, rizikovejsi a drazsi nez si ulozit orazitkovany papirovy formular do suplete, je to neprijatelne.

Dodnes nikdo neni schopen zodpovedet, jak budete nejakym archivovanym ZFO souborem prokazovat po deseti letech u soudu, ze jste opravdu podal prehled na CSSZ. Do te doby nejaka "bude lip" strana treba prosadi, ze to musite bych schopen prokazat ne deset let, ale az do konce zivota. Jeste ze nakonec neproslo to povinne elektronicke podani prehledu.

Zkuste se zeptat jak je mozne, ze v Nemecku lze komunikovat se statni spravou elektronickym podpisem za ktery nemusite nic platit ani jej kazdy rok obnovovat.

Mozna proto, ze v tom dojclandu se sice krade ... ale podstatne min. Apropos, pokud se nahodou dozijes duchodu ... tak se ti klidne muze stat, ze budes nucen dokladat veskerou dokumentaci sveho zamestnani/pod­nikani za cely produktivni zivot.

nie tak celkom, ak by bola chyba v nekonzistentnom elektronickom dokumente (napr. preto, lebo bola dodatočne opravená chyba v písaní v už elektronicky popísanom dokumente ), tak sa na dokument neprihliada. Poukazujem na kvalitatívnu stránku. napr. či na nekonzistentný elektronický dokument sa hľadí ako keby ani nebol (absolútna neplatnosť pre formu), myslím, že v praxi sa veľmi konzistentnosťou elektronických dokumentov právnici ani laici nezaoberajú. V zásade vždy hodnotia dokument obsahovo, pretože na to sú z reálneho sveta zvyknutí a o konzistentnosti elektronického dokumentu nepočuli, resp. si ju nevedia predstaviť,

podľa slovenskej judikatúry, aj obyčajný e-mail poslaný z obvyklej e-mailovej adresy, s uvedením mena a priezviska konajúcej osoby sa považuje za podpísaný a je zachovaná písomná forma úkonu, t.j. napr. je možné odstúpiť od zmluvy, hoci bola dohodnutá písomná forma odstúpenia od zmluvy.

http://www.otvorenesudy.sk/decrees/807743?q=%22p%C3%ADsomn%C3%A1+forma%22+odst%C3%BApenie+elektronicky+%C5%BEilina#document/1/page/1

treba povedať, že v jednoduchosti je sila. čím viac veci komplikujeme, tým horšie.

Rigídnosť ZEP a je ho absolútna binárnosť je jeho výhodou ale aj nevýhodou. Buď je dokument podpísaný alebo nie je. Buď platí alebo neplatí. Nič medzi tým.

napr. pri obyčajnom emaile je to podobné ako to bolo v minulosti pri telegrafe. Písomná forma bola zachovaná s tým, že subjekt má možnosť vyvrátiť, kedykoľvek že úkon nevykonal.

Pri ZEPe to neplatí.

Reagujem na cenu elektronického podpisu. Na Slovensku začali koncom minulého roka vydávať nové občianske preukazy s elektronickým podpisom zadarmo. Certifikát pre zaručený podpis je vydávaný na 5 rokov, certifikát na šifrovanie emailov je vydávaný na 10 rokov. Je to platené celé z eurofondov. Na prístup do dátovej schránky sa používa práve nový preukaz s elektronickým podpisom.

zatiaľ funguje takto iba obchodný register, živnostenský register a daňové úrady a niekoľko ďalších subjektov napr. SK NIC. od budúceho roka má byť elektronická komunikácia pre podnikateľov a štátne úrady povinná.

Faktom ale je, že neexistuje koncepcia práce s elektronickými dokumentmi. štátne úrady nevedia pracovať s elektronickými dokumentami, iba sa to učia.

čo sa týka preukazovania, stačí ak subjekt preukáže že elektronický dokument poslal. Ak niečo nesedí, musí štátny úrad preukázať opak.
napr. ak podám daňové priznanie elektronickým formulárom, tak mi stačí potvrdenie o odoslaní. ak sa obsahovo líši, štátny úrad musí preukázať, že došlo k zmene (ak som pôvodcom dokumentu). Naopak ak je pôvodcom elektronického dokumentu štátny úrad, ak sa líši, preukazujem ja.

ad absurdum, môžu existovať dva elektronické dokumenty ktorých pôvodom bude štátny úrad s rôznym obsahom. čo sa bude skúmať, bude v prvom rade konzistentnosť elektronického dokumentu, ak budú vyhodnotené ako konzistentné, následne sa bude skúmať časová súslednosť a bude sa zisťovať ktorý je prvopisom.

napríklad: súd v zápisnici o pojednávaní (zápisu z jednání) rozhodne s chybou v písaní, v jednom písomnom vyhotovení rozhodnutia uviedol chybu, v druhom (kvázi opravenom) by uviedol správne rozhodnutie. obe rozhodnutia by boli podpísané elektronicky.

prvá vec ktorá by sa mala skúmať pri elektronickom dokumente je vždy konzistentnosť dokumentu a až následne obsah. V zásade by malo platiť. Napr. pri nekonzistentnom dokumente možno predpokladať, že došlo k zásahu do obsahu a preto by mal byť neplatný en blok, ak je napr. chyba v istine namiesto 1000 Kč by bolo uvedené 100 000 Kč.

ak by boli oba dokumenty konzistentné, tak by sa skúmal obsah a to či ide o formálnu chybu v písaní (možno procesne opraviť kedykoľvek), alebo o materiálnu chybu (zmeniť len na základe opravného prostriedku.).

Záväzné zjednocujúce stanovisko k elektronickým dokumentom a doručovaniu by mal vydať až najvyšší súd.

pravdou ale je, že hlavne starší sudcovia nevedia čo je zapuzdrenie elektronického dokumentu. Nikto im zjednodušene nevysvetlil, že ide v podstate analogicky o situáciu z papierového sveta, ako keby sme papierový dokument zalaminovali do fólie s jedinečným identifikačným číslom a časovým údajom, pričom bez tejto fólie alebo v prípade porušenia fólie (obalu alebo) by dokument nebol platný.

Nič také totiž z praxe nepoznajú. Je to totiž kvalitatívne úplne iná dimenzia ako to, čo niekoľko stoviek rokov platí v papierovom svete.

Rovnako nie je pochopiteľné, prečo sa menil spôsob doručenia, keď minimálne od Rakúska-Uhorska platí, že podanie na prepravu zachováva lehotu. V dátovej správe teda musia byť dva časové údaje, 1./ čas podania na prepravu, 2./ čas faktického doručenia (kedy sa príjemca prihlásil do dátovej schránky, resp. nastala fikcia doručenia - správne by malo byť uvedené, že sa neprihlásil a preto nastala fikcia vtedy a vtedy). 1./ je časový údaj, ktorý zachováva lehotu na podanie. 2./ údaj je čas faktického doručenia správy adresátovi. Oba časové údaje by mali byť ako adresátovi tak aj odosielateľovi známe.

čo sa týka doručovania fyzickým osobám alebo právnickým osobám, vždy je dôležitý jedinečný osobitný identifikátor (IČO, rodné číslo), nie rola.

napr. fyzická osoba Jiří má súkromnú dátovú schránku a druhú ako živnostník tretiu, ako jednateľ spoločnosti. vo všetkých troch prípadoch by malo byť doručenie účinné, podstatnou je totiž osoba, ktorej je listina určená a nie jej aktivita alebo zaradenie.